Proces

V predošlej fáze mediačného konania bol spor definovaný iba všeobecne. V tejto časti je potrebné detailne zistiť, v čom spor konkrétne spočíva a aké sú záujmy každej zo strán. Mediátor v tejto časti identifikuje body, ktoré sú sporné a treba vyriešiť. Taktiež sú identifikované body, v ktorých sa strany zhodujú a ktoré môžu pomôcť strany priviesť k dohode.

Je potrebné, aby každá zo strán mala neprerušovaný priestor na vysvetlenie svojho pohľadu na situáciu a jeho podstatu. Druhá strana má spravidla snahu okamžite zasahovať do vyjadrení protistrany. Hlavnou úlohou mediátora je umožniť každej strane, aby sa plne vyjadrila bez zásahov druhej strany. Protistrana má možnosť si robiť poznámky a ku všetkému sa vyjadriť zo svojho pohľadu.

Snaha o pochopenie. Najmä v tejto časti sa najviac prejaví, či strany sporu majú záujem s protistranou spolupracovať na vyriešení problému alebo či sa iba držia svojich postojov. V tejto fáze už počuli celú verziu protistrany.

Mediátor  nie je sudcom a vo veci nerozhoduje. Je dôležité, aby mediátor nadobudol komplexný pohľad na problém. Nie za účelom vyhodnotenia, kto je za situáciu zodpovedný, ale za účelom nezaujatého a nestranného nadhľadu na spor, ktorý prinesie aj iný pohľad na možnosti vyriešenia problému.

Tým, že sa mediácie zúčastnia všetky strany sporu, tento komplexný pohľad na problém s najväčšou pravdepodobnosťou získajú aj samotní účastníci mediácie a vzniknú tak vhodné podmienky pre hľadanie riešenia vzniknutej situácie.

Princíp vzájomného pochopenia pritom nevyžaduje, aby došlo k súhlasu s protistranou. Základom je, pochopiť východiskovú situáciu druhej strany.

Ak obe strany pochopia, v akej pozícii a situácii je protistrana a sú ochotné z týchto pozícii vychádzať pri hľadaní riešenia problému, môžu pristúpiť k hľadaniu konkrétnych možností riešenia a formulovaniu konkrétnej dohody.

Ak napriek všetkému nie je čo i len jedna strana ochotná spolupracovať a trvá na svojich pôvodných požiadavkách, a to napriek tomu, že z doterajších informácií je zrejmé, že nie sú splniteľné, mediácia by v takomto prípade pravdepodobne nebola účelná.

Často strany sporu sú ochotné zmeniť postoj zo súperenia na spoluprácu až prijatím zodpovednosti za chybu a ospravedlním sa. Napriek tomu, že ľudia sú považovaní za racionálnych, opak je pravdou. Všetci, vrátane podnikateľov, sa riadia najmä svojimi inštinktmi a emóciami.

Mediačné konanie vytvára dôverný a bezpečný priestor, v rámci ktorého môžeme pochopiť situáciu komplexne aj z druhej strany a pokúsiť sa ju riešiť spoluprácou a zmierlivo.